Televízor náš každodenný

Aj dnes ste si sadli k televízoru, aby ste unikli do bezstarostného a zdanlivo nevinného sveta vašej obľúbenej situačnej komédie? Vezmime si napr. „Priateľov“. Z pozadia scénok zaznieva jeden umelý smiech za druhým a vlny dobrej atmosféry sa každý deň pred televíznymi novinami plynulo valia do vašej obývačky, práve vďaka tomuto svetoznámemu americkému seriálu. A vďaka tejto „nezištnej mediálnej misii pohody“ ste si televízor naozaj obľúbili. Zdá sa vám teda prirodzené podarovať mu s vďačnosťou váš voľný čas. Niekde v 20. časti vášho obľúbeného seriálu sa akoby mimochodom ukázalo, že manželka vašej obľúbenej postavy je lesbička, ba čo viac, že spolu so svojou partnerkou vychovávajú dieťa. Vy máte k takým veciam odpor, vo svojom okolí nemáte nikoho, kto by bol homosexuálom. Ale tu je to myslené ako vtipná situácia, takže vám to až tak nevadí. Naviac táto lesbička je veľmi inteligentným a morálnym človek, až na to, že je to lesbička. Odmysliac si tento rušivý moment, ona (či on?) je určite tou najnormálnejšou a najdôveryhodnejšou z celého seriálu. A teraz už pozeráte „Priateľov“ pridlho na to, aby ste s tým prestali iba pre nemorálnu vedľajšiu postavu.

Kedysi ohavnosť, ktorá privolala oheň Božieho hnevu na Sodomu, je v dnešnom televíznom svete normálna. Homosexualita v televízii nie je ohavnosť, ale alternatívny životný štýl. Takáto normalizácia toho, čo Biblia nazýva hriechom, prebieha v televízii neustále. Konkrétnym dôkazom je uvedený sit-com „Priatelia“. Či si to pripustíte alebo nie, televízor pracuje ako normotvorec: môže heroizovať zradcov národa a démonizovať jeho dobrodincov, zľahčovať vážne témy a z bezvýznamných robiť vedu, obhajovať zločincov či profanizovať to, čo je sväté. Na jednej strane s veľkou obľubou robí zo svätého Boha priemerného človeka, kým na druhej strane sa neostýcha pripnúť anjelské krídla na nahé ženské telo a posväcovať tak nehanebnosť.

Pretože v cirkvi prakticky po desaťročia nebol prorocký hlas a Ježišovo „učte všetky národy“ (Mt 28,19) sa váľalo pohodené na ulici, satan dnes skrze televízor vykonáva právo cirkvi na morálne vyučovanie spoločnosti, právo, ktoré dostala ako povinnosť od samotného Boha. Dlhodobé mlčanie cirkvi k javom v oblasti morálky (napr. sexuálna revolúcia, New Age, hudba, islamizácia EÚ a USA...) spôsobilo, že televízor dnes de facto vykonáva prorocký úrad namiesto odpadlíckej katolíckej štruktúry. Áno, dnes je to televízor, kto má autoritu dávať morálne ocenenie aktuálnym javom v spoločnosti a spoločnosť vychovávať. V rámci toho, ako samozvaný a zdanlivo nezávislý normotvorca, robí z homosexuality alternatívu heterosexuality.

Táto tele-normalizácia hriechu prebieha v prvom stupni predovšetkým skrze vedľajšie postavy zábavného a zdanlivo neškodného sveta umenia. Televízor je majster v zľahčovaní ťažkého hriechu, poradí si dokonca aj s hriechmi do neba volajúcimi, akým je napr. homosexualita. Je to tak, ako to môžeme vidieť na horeuvedenom príklade: zaobalil homosexualitu do smiechu situačnej komédie, a hneď je to stráviteľné. Deje sa to akoby mimochodom, v žiadnom prípade nerobí z homosexuality hlavnú tému. Vie, že pre morálnych ľudí sú takéto ohavnosti prirodzeným tabu. Jeho zjavným cieľom je detabuizovať zlo a urobiť ho bežným i v živote slušných ľudí, avšak veľmi veľmi opatrne. Preto, keď vážna nemorálnosť ešte len vychádza zo zákulisia, z tabu na verejnú scénu, z neprítomnosti do prítomnosti nášho života, oveľa oveľa skôr, než sa homosexuálom stane váš sused, či syn, alebo dokonca vy sám, musí sa ním stať vedľajšia postava vášho obľúbeného seriálu.

Po „Priateľoch“ zmena myslenia pokračuje v ďalšom stupni tam, kde sedíte pred srdcervúcim filmom o homosexuálovi, ktorý je celý život nešťastný, skrýva sa a nežije svoj život naplno iba preto, že je homosexuál. Homosexuál už nie je vedľajšia postava, hrá hlavnú úlohu. Inak je to veľmi morálny a citlivý človek: pravdepodobne to bude lekár, ktorý zadarmo lieči deti z rakoviny, trpí samotou, vo voľnom čase skladá na klavíri prekrásne smutné piesne a netúži po ničom väčšom, ako mať svoju rodinu. Vlastne je to veľmi vzácny a cnostný človek, až na to, že je homosexuálom. Pre vašu zmenu myslenia bolo podstatné to, že ste mu dovolili hrať hlavnú postavu vášho večera. Toho neskorého jesenného večera nebol hlavnou postavou váš Boh, ani vaša manželka, ani vaše deti či priatelia. Ten večer ste vašu pozornosť, city, súcit a pochopenie darovali tomuto homosexuálovi.

A potom, o pár mesiacov neskôr, akoby náhodou, sú tu televízne noviny, ktoré vás „informujú“ o strašnom prípade týrania detí ich biologickými rodičmi. Tu už nejde o vymyslené postavy a žoviálne scénky, ale vraj o pravdivú, každodennú realitu, ktorú sme vo víre rýchlej doby doteraz prehliadali. Oprávnene sa začne hľadať riešenie, čo so zlými rodičmi, lebo aha! - zrazu sú všade: objavia sa alarmujúce štatistiky o týraní detí vo vašom okolí, naviac potvrdené výpoveďou renomovaného odborníka, ktorý dlhodobo pracuje v danej oblasti. Hovorí sa o kríze tradičného manželstva, o jeho nefunkčnosti a o jeho častom krachu.

Nasledujúci deň vás prekvapí správa o tom, že homosexuáli skutočne žijú medzi nami, a to v markantných počtoch, akurát že ich nevidíme, lebo sa boja prehovoriť. Pripojí sa tragický príbeh o tom, ako sa deti v školách neľudsky vysmievajú homosexuálnym spolužiakom, ktorí sú deň čo deň diskriminovaní a traumatizovaní, lebo sa ich nemá kto zastať. Opäť je to realita, ktorú sme nevideli, ale našťastie sú tu masmédia, ktoré ju svojim pozorným okom neprehliadli.

A hľa, aká náhoda, o niekoľko ďalších mesiacov vás v televíznych novinách zaujala správa o tom, že na vyspelom západe sa deti dávajú na adopciu nešťastným homosexuálnym párom, ktorí by svojim deťom dali všetko, len keby ich mohli mať. S láskou by sa o „svoje“ dieťa postarali oveľa lepšie, ako opatrovníčky v detskom domove, alebo v neusporiadaných rodinách, ale nemôžu, a to iba preto, že sú homosexuáli.

V tejto fáze je zmena vášho myslenia pravdepodobne dokonaná. Z toho malého školáka, ktorým ste boli, a pre ktorého byť nazvaný „homoš“ bolo potupou pred celou triedou, je dnes uvedomelý Európan so svetonázorom. Byť homosexuálom je normálne. Dnes ste si istý, že práve toto je váš vlastný názor. Vďaka ti, televízor, že otváraš oči!

A keby ste predsa len hneď nepochopili, že „homosexualita má byť vo vašom myslení normálna“, budú všetky tieto fázy premeny myslenia v médiách prebiehať neustále dookola, aby ich tak verný televízny divák absolvoval v rôznych modifikáciách niekoľkokrát za rok.

Trójsky kôň v našich obývačkách

„No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá,“ (Gn 3,1) a diabol je oveľa inteligentnejší ako všetci ľudia. Napriek tomu si väčšina ľudí myslí, že diabol s nami v duchovnom boji bude hrať fair-play.

Malé poučenie o tom nám ponúka antická história ešte z klasického helénskeho pohanstva. Tu sa odohral príbeh nedobytného mesta Tróje, ktorá kedysi prijala lichotivý dar: monumentálneho dreveného koňa nezvyčajných rozmerov, koňa tak veľkého, že veľmi dobre pasoval k nemenej veľkému egu Trójanov. Áno, nedobytná Trója nepadá pod zdrvujúcim vojenským útokom nepriateľa, nepadá počas boja, keď sú všetky jej sily v pohotovosti, nepadá pod fyzickou silou meča, ani pod početnou prevahou nepriateľa, nepadá v čestnom boji, ale poráža ju ľstivosť, umelecký výtvor: gigantická drevená socha so špeciálnou „plnkou“.

Nedobytná Trója padá preto, že bol proti nej použitý prototyp zbrane, ktorú by sme mohli nazvať „ľstivá bomba“ (podľa jej vynálezcu). Skutočne, v niečom je táto bomba oveľa efektívnejšia ako napr. atómová, ktorá bez milosti ničí všetko a všetkých vo svojom dosahu. Atómová bomba sa v našej humanistickej dobe ukázala ako nepoužiteľná. Jej účinky sú prakticky nezlučiteľné s vládnucou globálnou ideológiou ľudských práv zrodených ateizáciou biblickej spravodlivosti (Desatora). Preto v zhode s dôstojnosťou, toleranciou a rovnosťou všetkých, prosto v duchu humanizmu, ktosi veľmi dávno vynašiel bombu inteligentnú. Všetko sa to začalo v raji, kde had zhypnotizoval svoju prvú ľudskú obeť, Evu: spočiatku ju hypnotizuje klamstvom („nezomriete“ - Gn 3,4), potom pôvabným zovňajškom („A žena videla, že strom je na jedenie chutný a na pohľad krásny...“ - Gn 3,6), aby si napokon sama vložila „bombu“ do úst. Tak satan zabil prvého človeka. V tej chvíli bolo „mesto Eva“ dobyté, a ako také, už nebolo pod vládou Boha, ale satana, a poslúžilo ďalej pri porazení silnejšieho Adama.

Z histórie ďalej vieme, že ľstivá bomba znovu vybuchla, avšak oveľa neskôr, v Tróji, kde duch lži, satan - to ľstivé zviera, spôsobilo, že Trójania, hrdí na svoje mesto a jeho nedobytnosť, si triumfálne vniesli bombu priamo do samotného stredu mesta – prakticky uverili lži. Tá bomba mala taký úspech, že sa o nej z histórie učíme až dodnes. Mala silu vybuchnúť nielen na pravom mieste, ale aj v pravý čas. Jej sila bola i v tom, že mesto necháva zachovalé, ničí iba jeho obranu a dáva mu iného ducha – ducha nepriateľa. A tak skôr než bomba vybuchla, to jest skôr než z nej vyskákalo pár elitných vojakov, aby zvnútra otvorili nepriateľovi mestskú bránu, museli ju občania prijať do svojho srdca, nechať sa oklamať jej prekrásnym zovňajškom. Skôr než ju prijali do svojho mesta, prijali ju do svojho srdca – jednoducho povedané, zapáčila sa im.

A čo dnes? Od jablka s duchom lži, cez Trójskeho koňa s duchom lži, sa vývoj ľstivej bomby zastavil na televízore, opäť s duchom lži. Dnes sú ľudia, osobitne kresťania, opäť premožení zdanlivo neškodným kusom umenia: televízorom. Je to globálne, oveľa masovejšie, ako v čase antickej Tróje, a pritom jedovaté, ako jablko z raja.

Televízor je prototyp antického trójskeho koňa, brilantný nástroj lži, dovolím si povedať: satanovo veľdielo posledných čias. Podľa vzoru svojho predchodcu si ponechal výzor neškodnosti, je však smrteľný. Ľudia ním zasiahnutí sú už duchovne mŕtvi bez boja o spásu svojej duše, pretože sú bez obrany. Satan kontroluje vstupnú bránu do ich srdca a pôsobí, že nie sú schopní otvoriť sa biblickému (pravdivému) Kristovi, iba ak Kristovi televíznemu (Kristovi New Age, ktorý neprekáža satanovým plánom). Nepriateľ ich premohol bez toho, aby to spozorovali.

Kedysi drevený, dnes plazmový, s HD rozlíšením, dynamickejší a s oveľa sofistikovanejšou náplňou, ako bol drevený kôň. Hovoríme o televízore. Do starého trójskeho koňa sa zmestilo zopár vojakov, do toho dnešného sa zmestí čokoľvek v rangu zmyslového vnímania zvuku a obrazu: je v ňom násilie, ako i boj proti násiliu, drsný svet boxu, ako i romantické reality show, zmestia sa tu všetky náboženstvá i ateizmus, zmestí sa tu to, čo je, i to čo, nie je, realita i surealita, pravda i lož. Umenie to už dávno nie je len beletria, sochy či maľby, dnes je to hudba a „televízne umenie“ – filmy, seriály, tzv. reality show, a tzv. Infozábava – televízne noviny, dokumentárne relácie, a potom všetko, čo sa šíri prostredníctvom TV. Faktom je, že ľudia sú týmto novým trójskym koňom uchvátení oveľa viac, než sú ochotní pripustiť. Sú premožení umením.

Teda tak ako kedysi Trójania prijali skvostného koňa od svojho nepriateľa, tak i dnes kresťania prijímajú to, čo im šteklí uši (rovnako ako oni vtedy, priamo od svojho nepriateľa), a rovnako ako oni tam, sú tým premožení. Už ste omámení umelým smiechom v pozadí alebo snáď túžbou po účasti na západnom blahobyte, preto keď z „Priateľov“ priamo do vášho kresťanského srdca vyskočia homosexuáli, vy už homosexualitu pomaly nechcete odsúdiť. Nové myslenie - „homosexualita je normálna“ - akoby mimochodom naskákalo do trójskeho koňa s názvom „Priatelia“ a leptá vašu imunitu z vnútra vášho srdca. Priateľov ste si totiž obľúbili, a to čo máme radi predsa máme radi srdcom. Tam, vo vašom srdci, sú aj Priatelia. Pokiaľ radi a pravidelne pozeráte televízor, máte trójskeho koňa v srdci. Z toho koňa vám tam môže vyskákať prakticky čokoľvek.

Vašou imunitou, vašou obranou bol kedysi štít viery (6. kap. Efezanom). Je to veľmi mocný štít, mocnejší ako trójske múry, ten kto ho drží v boji pred sebou, zráža jedného Goliáša za druhým, nie vlastnou silou, ale z moci Božej. Diabol vie, že ak chce vyhrať, musí sa dostať za ten štít bez toho, aby ste ho zdvihli, inak si s vami neporadí. Urobil to jednoducho a ľstivo ako kedysi v raji: jednu časť ľudí presvedčil, že neexistuje žiadny duchovný boj o spásu duší a druhú časť presvedčil, že ak aj nejaký boj je, oblasť umenia nie je jeho súčasťou. Voči umeniu štít viery vraj nepotrebujete. Umenie je neškodné. A práve naopak, umenie, ktoré odpovedá na ľudskú túžbu byť svedkom niečoho krásneho, je zneužité a je jeho hlavnou zbraňou.

Pravdepodobne si už ani nepamätáte, kedy ste prestali bojovať s osobným hriechom a za obrátenie vašej rodiny, no vedzte, že v ten moment, kedy sa to stalo, sa diabol zmocnil vášho srdca a vyhlásil mier. Mier, ktorý je vašou porážkou, stojí na vašom štíte viery tak, aby ste ho nemohli opäť zdvihnúť a vzoprieť sa, je to mier, ktorý vás ťahá do pekla. A to som práve opísal väčšinu tých, ktorí sa dnes považujú za kresťanov. Ich Bohom však už nie je Ježiš Kristus a jeho Svätý Duch, ale televízor a jeho duch antikrista.

Medializácia informácií a mediálny produkt

Byť presvedčený, že média poskytujú objektívne informácie (informujú), je jeden z najtragickejších omylov človeka televízneho veku. Viera v túto lož je základným pilierom, na ktorom stojí TV-centrická spoločnosť. Sama predstava, že média budú len sprostredkovávať informácie, tak ako sa skutočne stali, je utopistická a iluzórna. Medializácia nielen aktuálnych informácii, ale najmä morálnych tém, je jednou z najväčších mocenských pák celospoločenského rozmeru, ako sa spievalo v jednej, dnes už zabudnutej piesni: informácia je zbraň hromadného ničenia. A to netreba nijako dokazovať, že nezávislé média prosto neexistujú, práve preto, že túžba po moci je v každom človeku.

Nie menšou tragédiou je, že ľudia prijali televízor ako médium interpretácie reality, to jest pozerajú televízor, aby porozumeli svojej dobe, človeku a rôznym javom. Katastrofa! Ľudia skutočne prijali, že na svet i svoj vlastný život sa dívajú skrze televízor, a nie okuliarmi Božieho slova. Úplne zabudli na to, že rozumieť svojej dobe, ako i svojmu vlastnému životu, možno iba vtedy, ak správne pochopíme boj, ktorý vo svete prebieha: boj dobra so zlom o spásu nesmrteľných duší. O tomto boji úplne pravdivo informuje iba Biblia. Áno, túto výsadu úplnosti a pravdivosti nemá ani korán ani tóra ani nijaká iná kniha na svete, a už vôbec ju nemá televízor. V momente, kedy ľudia masovo odložili Písmo Sväté ako najvyššiu normu pre svoj život, aby na jeho miesto povýšili televízor, sme sa celkom nebadane prehupli z doby kresťanskej do doby televíznej. Dnešný človek sa na seba i na svet díva tretím okom – televízorom, na porozumenie svojej doby už nepoužíva Bibliu. Fakticky prijal, že biblické časy už boli, a teraz nastali časy televízne.

A tak, pretože média majú moc, neinformujú, ale medializujú, neponúkajú pravdivé informácie, ale mediálne produkty, áno, produkty, ktorých súčasťou sú aj objektívne informácie, lepšie povedané: boli prítomné na začiatku ako jedna z mnohých vstupných ingrediencií. Informácie sa ale v procese výroby mediálneho produktu rozvaria na nepoznanie originálu. Mediálnemu produktu treba dať príchuť pravdivosti a reálnosti, preto vždy obsahuje aspoň jeden kamerový záber, aspoň jeden názor odborníka alebo aspoň jednu štatistiku, aspoň jednu scénku, ktorá dokáže, že sa to tak - hoc i len teoreticky - mohlo stať, a všetko tak ochutí pravdivosťou. Pritom tendenčná práca s kamerovými zábermi, kúpený názor odborníka, skorumpované štatistiky a dopredu objednané výsledky prieskumu verejnej mienky, či umelé inscenácie, sú najčastejšími a najúčinnejšími nástrojmi manipulácie verejnosti, ktoré majú moc zvrhnúť vládu, začať občiansku vojnu, či prezentovať hriech ako cnosť.

Puzzle obraz v nás

A keďže spôsob stolovania má svoj veľký vplyv na to, či niečo zjeme, tak aj každý mediálny produkt sa servíruje v maximálne stráviteľnej forme. Táto forma nie je však náhodná, má svoj veľký význam, presne tak ako jednotlivé dieliky puzzle. Jednotlivé mediálne produkty (napr. televízne relácie) v zásade do seba ideologicky zapadajú, a nie len tak hocijako, ale iba jedným jediným spôsobom (skutočne ako v puzzle), a to k obrazu (svetonázoru či pohľadu na život), ktorý už ktosi kedysi utvoril, rozbil na malé dieliky (seriály, filmy, komentáre, udalosti, novinky), dal ho ľuďom cez média, aby sa intelektuálne namáhali (ale nie príliš) pri jeho znovuzložení.

Obraz má byť znovu poskladaný, a to nikde inde ako vo vašej duši. Keby vám ho niekto dal na začiatku ako celok, určite by ste ho neprijali, ale tento obraz sa do vášho vnútorného sveta dostal po dielikoch, ba čo viac, poskladali ste ho vy sami. Výsledok: máte absolútne presvedčenie, že ten obraz (svetonázor či pohľad na život) je váš! Nechcete si pripustiť fakt, že z tých dielikov, ktoré vám boli dané, by ste iný obraz nikdy nezložili. A naviac, možno aj tušíte, že ten obraz v skutočnosti nie je váš, možno dokonca tušíte, že ten obraz nie je pravdivý, ale je jednoducho neskoro. Na jeho skladaní ste strávili toľko času, vynaložili ste toľko pozornosti a intelektuálnej práce na jeho stvárnení, že ho nemáte silu celý vyhodiť ako zlý, nepravdivý. Urobíte presný opak: vyvesíte ho na stenu vašej duše a vnútorne ho považujete za pravdivý, časom ho skutočne adorujete ako svoje vlastné veľdielo. Ono totiž z televízora prichádzajú nové a nové dieliky, ďalšie a ďalšie mediálne produkty, ktoré do obrazu perfektne zapadajú, obraz morfuje a hýbe sa, akoby bol naozaj živý, rastie, doslova prerastá miesta vášho rozumu, vôle, pamäte, či dokonca pocitov (ako napr. strach, smiech, či plač...). Dávate obrazu priestor, aký ste mu na začiatku dať určite nechceli. Je však príliš neskoro. Adorovali ste ho pridlho na to, aby ste ho dokázali len tak vyhodiť. Naviac, je to obojstranné -  vy glorifikujete obraz a obraz glorifikuje vás. Chcete to, lebo uctievaním obrazu vlastne uctievate sami seba. Obraz prenikol vašu dušu a sformátoval vaše myslenie. Stali ste sa na ňom závislí, áno, ste ním de facto posadnutí, jednoducho povedané: prijali ste ducha, ducha nepravdy, ducha antikrista. Ako? Obyčajným pozeraním televízora.

Ten obraz vlastne nechcete vyhodiť z jednoduchého dôvodu: perfektne sadne na vaše ego, neprestajne lichotí vášmu starému človeku. A nie je to náhoda, bol schválne utvorený tak, aby stimuloval vašu lásku k sebe samému. Vy a obraz máte spoločné jedno: nenávisť k akémukoľvek diskomfortu. On to o vás vie, vie že ste hedonista, a vie aj to, že pokiaľ vás nebude nútiť zapierať svoje ego, bude všetko v poriadku, budete verne prijímať ďalší a ďalší mediálny produkt a namáhať sa pridať k obrazu nový dielik. Obraz o vás vie, že vnútri sa radi dobre najete, dosýta vyspíte, že sa radi dobre zabavíte, že máte radi relax na pláži a plnú peňaženku, že radi cestujete po exotických krajinách, vie že túžite po bezstarostnom živote, peknom aute, zdraví, kráse a rozkoši, sláve, úspechu, pochvalách, kariére a moci. Televízor robí zo všetkých týchto túžob cnosti. Aby ste si mysleli, že obraz vás miluje, bude sa snažiť odpovedať na všetky tieto túžby a urobiť ich pre vás čo najdostupnejšími. Bude na ne kontrovať programami o varení, reklamami na tie najpohodlnejšie matrace, reláciami o zdraví, ktoré váš egocentrizmus ospravedlnia pseudovedeckými argumentami. Obraz sa bude namáhať odpovedať na vašu túžbu po peniazoch rôznymi formami vedomostných súťaží, lotériami a reklamami na pôžičky. Poradí vám, ako stavať váš dom, kedy poorať záhradku, prosto máte dojem, že vám naozaj rozumie a chce vyjsť v ústrety. Obraz tak komunikuje s vaším egom a vzdáva mu jeden kompliment za druhým. Stal sa vaším spoločníkom odháňajúcim ticho i samotu.

Ale toto všetko je opäť veľká tragédia. Prečo? Lebo centrom toho obrazu nie je Boh, ale vy. Ten obraz umožňuje, že napriek všetkým okatým lžiam, ktorých sa média dopúšťajú, stále existujú ľudia, ktorí veria, že pozeraním televízora si tvoria svoj vlastný názor o svete. Dívať sa na televízor a myslieť si, že si utvárate vlastný názor, je ako kúpiť si puzzle a myslieť si, že z neho poskladáte vlastný obraz. Nie, poskladáte z neho len taký obraz, aký bol nadizajnovaný a rozbitý, aby ste ho vy sami poskladali vo vašom srdci. Nie ste to vy, kto tvorí. Pravidlá hry boli dávno stanovené, a tým že hráte, ich implicitne prijímate.

A tak teraz ste už presvedčení, že obraz vo vás nielenže treba adorovať, ale ním i žiť a  chrániť ho pred zničením, ukazovať ho iným ako nejakú vzácnu starodávnu maľbu.

A predsa, ten obraz (presnejšie jeho duch) vás nenávidí, je to obraz šelmy. Jeho duch, ako i jeho tvorca, si želajú vašu záhubu. Chcú, aby ste teraz mysleli len na to, čo budete jesť, čo budete piť a čo si oblečiete, a nehľadali nebeské kráľovstvo. Prosto aby ste žili, akoby ste tu na zemi mali byť večne. Obraz marginalizoval Boha vo vašom živote. Ak aj niekedy Boh bol centrom vášho života, dnes už to tak určite nie je, lebo kristocentrický obraz je v príkrom rozpore s obrazom, ktorý máte z televízora.

Žalostným faktom teda je, že duch antikrista zostúpil na ľudí prostredníctvom účasti na televíznom vysielaní. Dnes sa satanovi, alebo ak chcete antikristovi (obaja majú toho istého ducha), ľudia posväcujú masovo. Nie je potrebný žiaden satanský rituál spojený s ľudskými obeťami či orgiami, žiadne upisovanie duše  diablovi vlastnou krvou. Satan sa zriekol tejto rituálnosti, aby otvoril verejnosti svoju najväčšiu synagógu: mediálny priestor. Je plná lži a chaosu. Aby nás zviedol, je schopný v tomto priestore ukazovať neškodné programy pre deti, aby v tom istom priestore v iný čas verejne manifestoval najnechutnejšie orgie, vraždy a nehanebné lži. Tejto jeho ríši zla nie je snáď ani možné úplne porozumieť, je len jedno riešenie, zavrhnúť ju ako satanskú ohavnosť a nemať s ňou nič spoločné. Áno, prestať pozerať televízor dnes znamená prestať navštevovať satanovu synagógu.

„My však máme Kristovo zmýšľanie..., ktoré nás naučil Duch“ (1 Kor 2,16 + 2,13)

Nikto sa kresťanom nerodí, ale kresťanom sa človek stáva skrze zmenu myslenia - pokánie. V tomto procese sa človek zrieka myslenia starého človeka a sveta a prijíma Kristovo zmýšľanie:„Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš“ (Flp 2,5). Na fundamentoch nového myslenia potom prijímame Ducha Svätého, aby sme sa stali plnohodnotnými členmi Kristovej cirkvi – Jeho mystického tela. Platí teda, že to, kto akému duchu slúži, navonok rozpoznáme podľa jeho myslenia. Platí tiež, že premena nášho myslenia je nevyhnutným predpokladom výmeny ducha, a satan to vie. Zmena Kristovho zmýšľania na staré myslenie sa dnes skrze televízor deje masovo. Pozeranie televízora má presne opačný účinok ako obrátenie: duši, hoc i obráteného kresťana, vracia myslenie starého človeka. Televízor dáva myslenie (a neskôr i ducha) tohto sveta, ktorý nevyznáva Krista, mlčí k hriechu, čím ďalej tým viac hriech toleruje a je k nemu apatický, až nakoniec človek robí hriech sám. Takto vedie televízor k tichému a plynulému odpadu od Kristovho mystického tela.

Sme teda svedkami uctievania najväčšej modly, ktorú antikrist pripravil až pre posledné časy. Je ňou starý človek v nás a bola jej postavená najväčšia synagóga na svete: mediálny priestor. Jeho obraz je uctievaný v televízore 24 hodín denne, je prítomný v každej domácnosti a jeho pozeraním sa mu klaniame aj my samy. Ten obraz je v televízore a je aj v každom z nás. Masmédiá neprestávajú mantrovať to staré satanovo „nezomriete“ a v pravidelných intervaloch recitovať chvály a oslavné piesne na jedlo a pitie, prosto na všetko, čo je vo svete. Recitujú ich nášmu starému človeku. Prichádzajú nové a nové dieliky, ktoré zapadajú do obrazu, nové a nové mediálne produkty, ktoré prijímame. Po dieliku - „homosexualita je normálna“ - však prichádzajú iné: „pedofília je normálna“, „kanibalizmus je normálny“, „občianska vojna vo vašej krajine je normálna“ a tak ďalej... Tak ako sa zmenilo myslenie v oblasti homosexuality, môže sa zmeniť kdekoľvek inde. Až nakoniec príde zásadný dielik, ktorá učiní adoráciu obrazu nezvratnou: dielik, ktorý vás presvedčí prijať čip – číslo šelmy 666 - na ruku alebo čelo. To je vaša definitívna, nezvratná pečať a zhoda, že nie ste Kristov, ale antikristov.

Pán Televízor - satanov veľvyslanec

Je potrebné pamätať na to, že televízor je tak prepracovaný nástroj lži, že má niečo pre každého: Ste obrátený kresťan? I vám má čo ponúknuť! Sú tu pre vás kresťanské programy, v ktorých však v zásade bude nenápadná kvapka jedu, napr. kresťanský rock, protestantizmus, evanjelium prosperity, atď. Satan dokonca pripustí odvysielanie úplne pravoverného kresťanského filmu, a to len aby nestratil obsadenú pozíciu: len aby vám, obrátenému kresťanovi, dal zámienku televízor nevyhodiť. Bude sa vás snažiť presvedčiť, že máte kontrolu nad tým, čo je v televízore, ale to je veľká lož! Nezabúdajte, Trójsky kôň je činný v čase, keď nebdiete na stráži. A satan vie, že ak televízor vyhodíte, definitívne ste vykázali jeho veľvyslanca z vašej obývačky a on už nemá šancu na vás vplývať. Vie, že pokiaľ si televízor ponecháte, časom stratíte radikálnosť a bdelosť, lebo tlak televíznej spoločnosti na pozeranie TV je neutíchajúci. Ak si ho necháte, je to niečo podobné, ako mať Trójskeho koňa v obývačke: musíte stále strážiť, aby na vás z neho nevyskákal nepriateľ, ale aby zostal iba ako kus umenia pri plnení svojej „okrasnej“ (pozitívnej) úlohy. A to je veľmi únavné a len ťažko možné.

Preto buďte nekompromisní od začiatku a urobte to, čo mali urobiť Trójania pred stovkami rokov: vyhoďte toho Trójskeho koňa z vášho bytu, kým ste toho ešte schopní, a kým si vás nezískal. Urobte svoj dom domom modlitby, ticha a samoty s Kristom. To je jediná účinná obrana v duchovnom boji o vašu spásu i o spásu celej vašej rodiny.