Suma proti televízoru

Ako už to v nedeľu u mňa býva, sedím v autobuse do Brna,veľký dvojposchodový autobus vybavený šiestimi obrazovkami.Filmy sa púšťajú celú cestu a je prakticky nemožné, aby človek nevedel aký film sa premieta – obrazovky sú všade. Už tradične odmietam sluchátka od stevarda, no napriek tomu mi oči z času na čas utekajú k filmu. A opäť som sa nesklamal: Príbeh malého dievčatka, ktoré prechádza posledným štádiom rakoviny a chemoterapie. Film zobrazuje celú rodinu, ako bojuje s hrozným bremenom. A zrazu, ako blesk z jasného neba, dievčatko stretne svojho vytúženého chlapca, zamilujú sa a ako to už býva, dôjde medzi nimi k všetkému, čo vo filme má byť, teda i k sexu. Ale čo na tom, hlavne že dievčatko umiera spokojné v náručí svojho milovaného. 

Príbeh je zámerne nastavený tak, aby ktokoľvek kto by chcel zdvihnúť prst a poukázať na nemorálnosť, mohol byť označený za neľudskú bytosť, ktorá sa snaží pokazil aj to málo šťastia, ktoré to úbohé dievča na sklonku života našlo. Situácia je zámerne prezentovaná tak, aby akákoľvek výzva na pokánie a prípravu na Boží súd vyznela ako tyrania úbohého človeka. To je typicky humanistický postoj. Nedávno sa mi pod ruku dostalo video, ktoré priam brilantne postavilo humanizmus do svetla Svätého Písma 

 Humanizmus o.i. hlása, že cieľom bytia je človek, a to, aby bol šťastný, a Boh, ten je len prostriedok ku šťastiu. Akoby malá odchýlka elegantným a nebadaným spôsobom odviedla mnoho kresťanov od spásonosnej viery. (Humanistom sa stal aj Jan Pavol II.) Cieľom kresťana totiž nie je človek, ale Boh. Spasení sme nie láskou k blížnemu, ale láskou k Bohu. V kresťanstve je naše šťastie len vedľajší produkt, nie hlavný ciel. 

 A tak v tomto veľmi humánnom filme Penelope Cruz v úlohe matky celkom spokojne odviedla svoje dieťa do zatratenia. Dala mu všetko čo mohla, ale nedala mu Ježiša, čiže akoby mu nič nedala....Film to samozrejme zobrazoval ako šťastnú smrť. A tak prichádzam domov znechutený týmto evanjeliom smrti, sedím v kuchyni a pozerám sa pred seba... opäť vidím obrazovku.

Keď som ešte chodieval do kostola na omšu, často som sa zadíval na svätostánok Videl som kňaza ako pred nim pokľakne, vždy keď vyberie hostie ... A tak som si nejako predstavoval, že v tamtej malej skrinke, v srdci tohto Božieho chrámu je miesto posvätnej čistoty, kde asi prebýva Duch Svätý.
Vraciam sa naspäť do kuchyne, sedím tam a dívam sa na vypnutý televízor, bolo už neskoro večer a všade bolo ticho. A v tej chvíli som naozaj rozpoznal určitú podobnosť medzi tou zlatou skrinkou v kostole a tou, ktorú máme doma..Hladiac na tu "skrinku"  uvedomoval som si stále hlbšie do detailov, že nielen Duch Svätý, ale aj duch sveta má svoj svätostánok Je nim televízor

Zatiaľ čo v skutočnom svatostanku prebýva Duch Svätý, v televízore sa celkom jasne a najkrajších efektoch sprítomňuje duch tohto sveta. Je to miesto, kde skutočne prebýva duch antikrista. Stačí ho "otvoriť" a duch začne pôsobiť. Zrazu sa na vás spusti anti- evanjelium, niekedy hovorené, niekedy spievané, niekedy len zobrazované. Zobrazuje sa tu všetká nečistota, rôzne druhy falošného duchovna, duch falošnej pohody, ale aj menej zjavní duchovia: duch humanizmu, relativizmu, racionalizmu, pôžitkárstva, viery v samého seba  ... to všetko zabíja živú vieru v Ježiša.... Preto mi to nedá, aby som znova neuvažoval nad týmto zlodejom duší, ktorý je medzi nami. A keďže diabol cez televízor zvádza našich najbližších, televízor si zaslúži súdenie, zaslúži si tento "protiútok".

A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha,... (Zjv 13,15)

Prečo má televízor takú moc?

Na to je jednoduchá odpoveď: Pretože má ducha, ktorému slúži. Televízor neslúži vám, ale duchu, ktorý cez neho pôsobí. Jeho sila  a popularita spociva v tom, že ľudia neveria, že by sa prostredníctvom televízora mohol šíriť duch (rovnako je to s hudbou). Ale na to človek nemusí byť teológ, aby to dokázal.... Ak sa dá televízorom šíriť slovo, dá sa nim potom šíriť aj duch. A ak to slovo bude lzive, potom ten duch bude duchom lži. Reči bez ducha nikoho nebavia, je to ako suchá slama, ktorú nikto nemôže prehltnúť. Ale ak je za učením nejaký duch, alebo lepšie povedané démon, ten strháva ľudskú myseľ a pozornosť. Príkladom je nástup fašizmu alebo komunizmu po 2. svetovej vojne. Démon fašizmu prišiel na svet skrze Nietzscheho, ten inšpiroval Hitlera, ktorý pomocou ducha a jeho učenia strhol masy. Podobne démon komunizmu prišiel skrze Marxa a Lenin ním strhol davy, obaja démoni su však zjavní antikristi svojej doby.

Ďalej, taký úplne zjavný príklad je pornografický film, za ktorým sa ukrýva duch nečistoty. Sú aj menej viditeľné príklady, napr.  za filmom Avatar, Matrix či Kráľovstvo nebeské duch New Age, za Hary Potterom duch mágie, za už spomínaným filmom z autobusu duch humanizmu a smrti.... Všetci títo duchovia majú spoločného nepriateľa, ktorým je živý Kristus. Samozrejme, že sa to nepovie na rovinu. Diabol sa predsa poučil a vie, že to nesmie vyzerať ako niečo zlé. Jemu stačí to, že televízor je jeden veľký priestor bez Boha, Boha proste ignoruje alebo nebadane popiera, či skresľuje. 

A ďalej, diabol dobre vie, že na to, aby sme niekde boli, nemusíme tam hneď byť fyzicky, Stačí keď tam budeme prítomní duchom. Preto stačí vytvoriť jednu veľkú "ríšu ideí" bez Boha. Na to, aby sme sa tam dostali, stačí zapnúť televízor a stať sa spoločníkom jeho evanjelia smrti. 

Ježiš mnohé veci hovoril v podobenstvách - možno vymyslených príbehoch. Ale v jeho podobenstvách bol Duch Svätý, jeho podobenstvá privádzali duše k spáse. Jeho podobenstvá vyučovali Božiu pravdu a Božiu múdrosť. On sám bol Božie slovo, z ktorého vychádzalo iba Božie slovo- Pravda. Väčšina filmov dnes nepredstavuje nič viac, ako jedno dlhé klamlivé podobenstvo.

A ďalej, keď prichádzame na omšu, ide o to, že sa vlastne zoskupíme okolo Božieho slova. Kňaz je služobníkom tohto Slova. Ale okolo akého slova sa zoskupujú rodiny, keď si večer sadajú pred televízor? A komu slúžia ľudia, ktorí tak neúnavne hlásajú televízne evanjelium? Časy, kedy bol televízor neutrálnym zdrojom informácii a vzdelávania, ak niekedy boli, dávno pominuli... Bolo to len prechodne obdobie, aby sa televízor dostal do každej domácnosti.

...A keď vidím televízne deti,  častokrát si povzdychnem...: Koľko má duch sveta mučeníkov.... koľko ľudí dokáže prinášať utrpenie, aby si  uctil svoj televízny idol a zapáčiť sa mu, dokážu stráviť hodiny v radoch na lístky, cely týždeň na filmovom alebo rockovom festivale, dokážu zdvihnúť ruky nad hlavu a mávať nimi do neskorej noci, ale na duchovnú obnovu ich to proste neláka...Málo je medzi nami kresťanmi tých, ktorí by chceli urobiť niečo podobne pre Krista. Boli by sme snáď ochotní všetko znášať, len nie byť označení za svätuškára, náboženského extrémistu či stredovekého tmára Preto sa mnoho kresťanov, vrátane mňa, kedysi dávno zastavilo na pol ceste. Lenže to je skutočný svedok Kristov, kto je pre jeho slovo prenasledovaný a opustený Nie ten, čo sa teší ováciám a sláve, nie ten čo chce mat mier so svetom. Tak ako stánok Ducha Svätého vedie po úzkej ceste, stánok ducha sveta vedie po širokej.. Kedy sa do nás i do kresťanstva vráti ten istý duch, ktorého mal Jan Krstiteľ alebo matka Makabejská?

...

Čo teda v nás pôsobí Duch Svätý a čo duch sveta?

Duch Svätý v nás činí, že túžime po duchovných daroch: po dare jazykov, proroctva, uzdravovania, robiť zázraky, kriesiť mŕtvych, vyháňať zlých duchov vkladá nám do srdca túžbu byť spasený a vedie v nás duchovný boj za spásu duše.

Duch sveta v nás pôsobí, že túžime po daroch tohto sveta: byť úspešný, slávny, bohatý, byť sexy, byť obľúbený, dobre sa zabaviť, byť v "pohode" a pohodlí, v konečnom dôsledku nás vedie k tomu, že sme ľahostajný v otázkach viery, odkladáme ich na neskor, a ak ich odkladáme na neskor, znamená to, že duchovný boj o našu spásu v nás prestava.

Duch Svätý dáva dar rozlišovania toho, čo je dobre a od Boha a čo je od diabla, duch sveta  dáva dar duchovnej slepoty, človeku sa stierajú rozdiely medzi dobrom a zlom, pravdou a lžou, zdá sa mu, že všetko môže byť dobré. zdá sa mu, že všetko je relatívne.

Duch Svätý nás učí láske k Pravde a nenávisti k lži, duch sveta robí presný opak, činí nás spoločníkmi lži. Dary Ducha Svätého sú pre spásu duše prospešné, zatiaľ čo dary ducha sveta sú iba do času a na príťaž na Božom súde. 

 Duch Svätý je tešiteľ, lebo je zdroj skutočného pokoja, pokoja, ktorý spočíva v tom, že duša našla svojho Spasiteľa, večného ženícha Ježiša Krista.

 Duch sveta je tiež tešiteľ. Ale aký? Diabol, keď videl, že jeho služobníci sú nespokojní, že ich ešte stále hryzie svedomie, povedal im: Dám vám teda tešiteľa, ktorý utíši aj ten posledný hlas vášho svedomia, ktorý uhasí ten duchovný boj za spásu duše vašej a vašich blížnych. A tak, mnohí ľudia, keď sa cítia osamotení, keď sa cítia byť na dne, keď pocítia, že v ich životoch nie je niečo v poriadku, pustia si rýchlo svojho tešiteľa: televízor (alebo hudbu) a ten utíši ich svedomie, ten z nich odstráni tu iskierku duchovného boja o spásu duše. Duch sveta má svoj svätostánok: televízor. Televízor je satanov tešiteľ, utešuje duše, ktoré sú na ceste do zatratenia, aby sa toľko netrápili, aby nehľadeli na svoju budúcnosť, na svoju večnosť v pekelných mukách. Diabol im hovori, aby sa radšej zahľadeli na jeho svätostánok a zrazu sú myšlienky vedúce k pokániu úplne preč.

Televízor je skutočná duchovna eutanázia. Televízor a jeho duch v ľuďoch pôsobí, že ľudia už nemyslia na Boží súd a na večnosť, myslia iba na to, čo je v televízore bežné.

A tak, ako kedysi mala každá rodina v dome kríž alebo svätý obraz, dnes má každá rodina v dome televízor, najlepšie v každej miestnosti.

 Duch sveta si totiž vyžaduje uctievanie. Keby mal niekto na stene dvojmetrový obraz Ježiša, bolo by to niečo výnimočné, keď má niekto dnes na stene dvojmetrovú plazmu je to čím ďalej viac bežné.... Dať si dnes svätý obrázok na stenu sa pomaly považuje za prejav náboženského extrémizmu, dať si do izby televízor,  to je IN. Hodinu sa modliť namiesto toho aby človek pozeral správy považuje sa za stredovekú interpretáciu evanjelia, naopak, stráviť hodinu pred televízorom alebo na facebooku, to je normálne či podpriemerné. To každý pochopí.

 A tu krásne vidíme, že televízor určuje, čo je normálne Nie Božie slovo, ale televízor a duch, ktorý v ňom prebýva. Televízor zobrazuje tisícky podobenstiev o životoch ľudí kráčajúcich po širokej ceste. každý druhý film je o tom, ako sa ľudia snažia vysporiadať so svojim životom, pritom tam nie je ani zmienka o Bohu. Tieto seriály a filmy sa zobrazujú stále znovu a dookola, až si človek začne myslieť, že ísť po širokej ceste je normálne:“Je to normálne, lebo sa to tak prezentuje a lebo tak žije každý, koho poznám". Takto televízor manipuluje naše vedomie. Neustále necháva rozprávať ľudí, ktorí si svoj život zariadili bez Boha, nepoznajú ani jeho Slovo a sú na míle ďaleko od toho, aby mali jeho Ducha.  

Televízor a jeho duch takto spôsobil veľmi skreslené predstavy o Bohu a Božom súde. Spôsobil to, že väčšina ľudí dnes obmedzila svoje poznanie o Bohu na vetu: "Boh je láska", a Boží súd považujú za určitý ceremoniál alebo druh formality pred ich slávnostným vstupom do neba.  Toto televízne evanjelium lásky spôsobilo, že ľudia dnes vôbec nemajú bázeň pred Bohom a jeho súdom. Nikto sa dnes nebojí skutočnosti, že umrie len raz a potom bude súd. Nikto sa dnes nebojí toho, že už sa nikdy na zem nevráti, že buď bude celu večnosť v nebi, alebo bude celú večnosť v pekle. Nikto sa dnes nebojí skutočnosti, že na Božom súde neexistuje právo odvolať sa, neexistuje právo mať po smrti odpustené hriechy. A predsa sú všetci "v pohode" čo sa týka večnosti: "Ved Boh je láska, a predsa má nezatratí."

 Dnes už prakticky neexistuje pravá bázeň Božia, ktorá vedie k svätej múdrosti, akú mal napr. sv Jozef. Vidím to denne, keď ľudia okolo mňa berú meno Božie nadarmo akoby sa nič nestalo. máme chuť sa ich vtedy opýtať, či vedia, že týmto jediným skutkom si práve vyslúžili peklo. máme chuť zatriasť s nimi a povedať im, aby sa prebudili a poznali skutočného Boha, ktorý milostivo čaká, ale ak sa nedočká, tak potom spravodlivo odsúdi. 

A svedectva, ako napr. Tatiany Belaus či Glorie Polo nás vracajú do biblickej pravdy o Bohu. Najmä k tej, že Boh je spravodlivý a prísny sudca a nielen Láska. Boh je svätý Boh.

Tieto svedectva nás usvedčujúcu z toho, že všetci máme ducha sveta. A že ak sa chceme dostať do neba, musíme sa radikálne od tohto ducha oddeliť. Nielen od televízora, ale od všetkého a všetkých, ktorí sú nositeľmi ducha sveta, a to aj od spoločenstva s ľudmi, ktorí tohto ducha majú:

A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov.

Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov.

Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on?

(1 Kor 10,20)

V Božom Zákone neexistuje žiaden dvojaky meter. Prví kresťania v starovekom Ríme oddeľovali sa od sveta, lebo svet mal ducha antikrista, kresťania boli nenávidení a zabíjaní ako sekta. Lenže svet svojho ducha nikdy nezmenil. A svetu nevadí vlažné kresťanstvo a jeho cirkev humanistov. majú totiž toho istého ducha. Svetu ale vadia radikálni kresťania, ktorí sa oddeľujú a vytvárajú cirkev Ducha Svätého. Preto je aj dnes na kresťanov čaká nekrvavé mučeníctvo, ktoré spočíva v oddelení od ducha sveta a  v  tom, že spoločenstvo vytvárajú kresťania navzájom, aby to bolo spoločenstvo Ducha Svätého. No tí, ktorí tak neučinia a zostávajú či už pred televízorom, anti- evanjeliovou knihou, facebookom alebo s ľudmi, ktorí nežijú pre Ježiša, sú tak spoločníkmi ducha tohto sveta, ducha bez Boha. Preto skutoční kresťania dnes(!) tak ako pred 2000 rokmi umreli svetu a jeho duchu s jeho darmi. Už dnes mám umrieť svetu i a jeho duchu, ako i svojej hriešnej prirodzenosti:

Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi."  Zjv 14,13

Tak ako na začiatku kresťanstva, i dnes je každý kresťan povinný oddeliť sa od spoločenstva ducha sveta . Áno, hriech je i to, že vyhľadávame spoločenstvo ducha sveta a nie Ducha Božieho. Svet má mnoho duchov, Boh má len jedného: Ducha Svätého. Ako ho rozpoznať? Na to veľmi jasne odpovedá sv. Jan: 

Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete. ( 1 Jan 4,3)

Televízor dnes ovplyvňuje architektúru našich príbytkov - je centrom našich obývačiek a centrom voľného času mnohých ľudí, stal sa skutočným spoločníkom dnešného človeka.

Mnohí starí ľudia namiesto toho, aby sa pripravovali na stretnutie s Pánom a zotrvávali na modlitbách, trávia čas pred televízorom, aby zahnali pocit samoty.  A tak televízor skutočne odprevádza zástupy prestarnutých ľudí po širokej ceste do zatratenia. Prakticky je nepriateľom ticha, toho ticha, v ktorom k nám často prichádza Duch Boží s darom obrátenia, ten Duch, ktorý nás inšpiruje k pokániu a k láske k Bohu.

Aby nás, naše rodiny i celý svet Pán ochránil od ducha sveta, na záver je tu modlitba:

Od televízora a jeho ducha, ochraňuj nás Ježišu.

Od tešiteľa ducha sveta, ochraňuj nás Ježišu

Od svätostánku ducha sveta, ochraňuj nás Ježišu,

Od nepriateľa biblického obrátenia, ochraňuj nás Ježišu,

Od nepriateľa pravdivého pokánia, ochraňuj nás Ježišu,

Od hasiteľa duchovného boja v nás, ochraňuj nás Ježišu,

Od zdroja falošnej pohody, ochraňuj nás Ježišu,

Od prameňa klamlivého pokoja, ochraňuj nás Ježišu,

Od pôvodcu duchovnej slepoty, ochraňuj nás Ježišu,

Od príčiny nepoznania biblickej pravdy o sebe a o Bohu, ochraňuj nás Ježišu,

Od pôvodcu duchovnej eutanázie, ochraňuj nás Ježišu,

Od exorcistu Ducha Svätého v nás, ochraňuj nás Ježišu,

Od nepriateľa túžby po daroch Ducha Svätého, ochraňuj nás Ježišu,

Od zvodcu a ctiteľa širokej cesty, ochraňuj nás Ježišu,

Od darcu darov tohto sveta, ochraňuj nás Ježišu,

Od hlásateľa evanjelia antikrista, ochraňuj nás Ježišu,

Od nepriateľa modlitby, ochraňuj nás Ježišu,

Od nepriateľa ducha sebazáporu, ochraňuj nás Ježišu.

Od pôvodcu našej vlažnosti pri nasledovaní teba, ochraňuj nás Ježišu,

Od nepriateľa bláznovstva ohlasovania evanjelia, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa živého svedectva viery, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa mučeníckej lásky k tebe, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa čistoty tela i viery, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa radikálneho oddelenia sa od ducha sveta, ochraňuj nás Ježišu.

Od nepriateľa ticha a samoty, ochraňuj nás Ježišu.

Od zlodeja drahocenného času, ochraňuj nás Ježišu. 

Od skazy dobrého ovocia nasej viery, ochraňuj nás Ježišu.