Islám v našich obývačkách

07.06.2012 11:30

Nie je to tak dávno, čo nás na televíznych obrazovkách šokoval turecký seriál Tisíc a jedna noc z prostredia súčasného Konstantinopolu. Ideovým zámerom majiteľov komerčných televízii bolo takouto formou pripraviť pôdu pre rast a rozvoj multikulturalizmu na Slovensku. Na Slovensku sa objavuje stále viac hlasov, ktoré volajú po legalizácii islamu v Slovenskej republike a uznaní islamu za jedno zo štátom uznaných náboženstiev na Slovensku. Naša krajina tlaku islamizácie zatiaľ odoláva a patríme k posledným krajinám v Európe, v ktorých nestojí ani jedna mešita s minaretom. No a toto niektorým hlásateľom multikulturalizmu doma a najmä spoza hraníc prekáža. Stúpenci multikulturalizmu majú takú obrovskú moc, že ich zvrátené myšlienky o rôznorodej Európe plnej rôznych ázijských a afrických národov sa stávajú v západných krajinách realitou a pre nás nočnou morou. A práve teraz sa z ničoho nič objaví seriál, ktorý nám ukazuje tureckú spoločnosť ako spoločnosť vyspelú, kultúrnu, ba dokonca tolerantnú. Opak je ale pravdou, kým na začiatku 20. storočia žilo na území dnešného Turecka (východná Trácia a Malá Ázia) niekoľko miliónov kresťanov, dnes netvoria v Turecku ani jedno percento obyvateľov. Turci jednoducho niekoľko miliónov kresťanov v 20. storočí na svojom území vyvraždili a niekoľko miliónov násilne vyhnali zo svojich domovov, kde ich predkovia
žili niekoľko tisícročí (hlavne Gréci na pobreží Malej Ázie a Arméni). V Turecku sa kresťania stále stávajú objektom násilia. Kresťan v Turecku je
vystavaný permanentnému tlaku násilníckych moslimov, ale aj tlaku tzv. sekulárneho tureckého štátu, ktorý je v podstate moslimský.

O to viac šokuje slovenského diváka uvedenie tureckého seriálu Sultán,ktorý je glorifikáciou sultána Sulejmana (Solimana) Nádherného, s ktorého postavou majú naši predkovia veľmi zlé skúsenosti. Šok je o to väčší, že sa tak stalo v adventnom čase, krátko pred Vianocami. Sulejman bol jednoducho odporný sadistický vrah a zločinec, typický orientálny despota, ktorý rozsieval skazu a smrť ďaleko od príbytkov násilníckych osmanských Turkov. Okrem toho žil roztopašným a zhýralým životom. Zneužíval zajaté kresťanské panny vo svojich háremoch, ktoré nútil konvertovať na islam. Často to boli nevinné mníšky zo zničených kresťanských kláštorov, ktoré zajali janičiari ničení kresťanských kláštorov v Európe. Hordy sultána Sulejmana zničili aj krásnu katedrálu v Ostrihome nad Dunajom a na ruiny premenili množstvo kresťanských chrámov na území Uhorska i Balkánu.

Sulejman sa do našich dejín zapísal aj katastrofálnou pohromou, ktorá sa stala v bitke pri Moháči 29. augusta 1526. Následky tejto pohromy uvrhli našu krajinu do zaostalosti a orientálnej svojvôle tureckých despotov. Od tohto obdobia sa traduje zaostávanie strednej Európy za západnou časťou kontinentu. Otrasnou sa stala najmä víťazná Sulejmanova prehliadka spojená s barbarstvom najhrubšieho zrna po víťazstve nad kresťanskými vojskami. Turci vtedy postínali hlavy zajatých vojakov, ale aj padlých vojakov a navŕšili ich na obrovskú hromadu, pred ktorou víťazne pochodovali. Orientálny strach a skazu rozsievali na našom území takmer 150 rokov. Napichovanie malých detí na kopije, štvrtenie obetí, bezbrehé znásilňovanie, vypaľovanie bezbranných dedín, plienenie kostolov.

Toto sú činy slávneho sultána Sulejmana, ktorého obrazy zo života idú režiséri multikulturalizmu približovať slovenskému divákovi. Turecký seriál ide glorifikovať vraha, zločinca, smilníka a beštiálneho sadistu. Obávam sa, že o niekoľko rokov bude niekto glorifikovať postavy nacistických a komunistických zločincov. Oslava sultána Sulejmana má možno opodstatnenie v Tureckej republike, ale určite nie v krajinách, ktoré sa stali obeťami tureckej agresie v 14. až 20. storočí. Slovenský divák by mal tento seriál, oslavujúci islam a zločiny beštiálneho vraha Sulejmana, jednoducho ignorovať. Je to len jedna zo zákerných ciest, ako popularizovať islam a Turecko v očiach slovenského diváka. Nedajme sa oklamať! Ak sa raz prebudíme do moslimského stredoveku, možno už bude neskoro.

 

Kliment Uhrecký


 

Dodatok:

 

   Je to veľmi výstižný postreh. Treba okrem toho vedieť, že napríklad v roku 2009 požiadalo oficiálne Turecko cez diplomatické kanály Slovenskú republiku, aby Ministerstvo školstva SR vynechalo z učebníc na Slovensku báseň Turčin Poničan, lebo znevažuje tureckú históriu a vytvára negatívny postoj detí k Turecku, jeho dejinám a kultúre.

    Vteda sa z toho Slovensko šikovne dostalo a neustúpilo požiadavke. Správa o tejto aktivite nebole nikde publikovaná, korešpodenciu nájdete iba v archíve Ministerstva školstva a Ministerstva zahraničných vecí....